Čo sa deje v Timpánii

[Jachyra]

"No teda, dnes to bol pohľad!"
"Mi niečo hovor. Ten biely obzor, na to len tak nezabudnem. Som si myslel, že sa ženie ne nás nejaký hurikán."
"Ťažko povedať, čo by bolo lepšie. Hurikán, alebo ..."
"Myslím, že to ukáže len čas. Ale zatiaľ mám pocit, ako keby nás zaplavila prívalová vlna."
"... no však to som myslel. Ktovie, či by bolo lepšie byť zničení, alebo ... toto?"
Obaja legionári na seba chvíľku mlčky hľadia, než jeden z nich preruší ticho.
"Toto mesto vymieralo. Nič horšie ako smrť by nás nemohlo postihnúť. Takže by som to zhodnotil tak, že to môže priniesť len niečo dobré."
"Len nehovor priskoro, sused môj, len nehovor priskoro. Odtiaľ doteraz nikdy nič dobré neprišlo."
Druhý muž sa zrazu rozosmeje.
"Ale však sme odtiaľ prišli my!"
Prvý postarší chlap sa zarazí a potom sa k jeho smiechu pridá.

[Jachyra]

"Počul si, že jehovisti z Elfie, čo boli prevelení tu k nám do Timpánie, hromadne vstupujú do toho ... počkaj, ako sa to volá? Takí tí v bielych prehozoch, stále premýšľam, ako ich držia tak čisté," mrmle jedna zo žien k druhej, ako perú prádlo.
"Aaaahh, myslíš Rád hrdzavej sekery?"
"Ty si ale sprostá!" oborí sa prvá žena na druhú, "Myslela som Rád plamennej čepele!"
Druhá žena zhíkne a zagúľa tmavými očami.
"Ja som ti sprostá, ty hlupaňa? Veď sa pozri na tie ich štíty, aké sú načervenalé, to musí byť hrdza."
"Kdeže hrdza! Nie len že si blbá, ešte aj slepá. Však to tak majú urobené ako znak, tie plamene okolo meča."
Druhá žena neodpovie a hodnú chvíľu len spolu perú bez slova, napätie medzi nimi skoro hmatateľne iskrí.
"A .. ako vlastne dopadol ten náš Calestus? Vieš, ten, čo bol tak pekne zvolený za nášho veliteľa."
"Myslíš to volenie typu: "diskutovanie" mužov krčme nad pohármi, až do ... no ... až kým ich neodnesú?"
Ženy sa obe naraz zasmejú a napätie razom opadne. Chvíľku nato staršia pokračuje:
"Ale áno, viem, čo si myslela. Čo som počula, tak bol prepustený z légie s najvyššími poctami a odišiel na odpočinok. Naposledy som počula, že sa má veľmi dobre. A vraj pokukuje po tej mladej kňažke, čo prišla. Chren starý!" žena spokojne pokýve hlavou, "Ale nebanujem, to nové velenie teda stojí za to."
Mladšia žena sa zapýri a rozchichoce a staršia sa len svetaznalo pousmeje.
"A hlavne ten nový veliteľ mestskej stráže Equitian Fexes by vážne stál za hriech!"
Mladšia si tíško odkašle, načúvajúc staršej a ešte viac sa zapýri: "No .. ja .. ja by som radšej dala prednosť tomu .. no .." zase si odkašle, ".. tomu krásnemu. Tomu žiarivému. Taký hrejivý pohľad má a ten jeho úsmev, až sa mi srdce skoro zastavilo," mladá si povzdychne zasnene.
"No vida ju! Konečne aj dospieva, decko jedno. Po chlapoch pokukuje, ale nie aby držala nohy u seba a na zemi, ale rovno za tým najnepolapiteľnejším ide! Len preto, že má krídla, už sa jej tu lýtka zapaľujú!"
Mladá žena zčervená až za ušami a naštvane hodí po staršej žene mokrú košelu a tá sa len ešte viac rozosmeje, keď mladá zvolá:
"Ale mami !!!"

[Jachyra]

V posledných dňoch sa o inom nehovorí ako o rozširovaní radov armády a Rádu plamennej čepele. I keď sú obyvatelia Timpánie udivení tým, že vrchnosť chce ešte zväčšiť Légiu, ale na druhú stranu sú spokojní, že ich mesto bude takto lepšie chránené proti púštnym nomádom a inej zgerbe.
Mnoho rečí a dohadov sa vedie okolo novopríchodzej ženy s vysokým postavením v armáde a o jej dračích krídlach. Niektorí ľudia by prisahali, že občas počuli praskanie ohňa, ktoré ju obklopovalo. Vraj práve táto prísna postava, pri ktorej mnohí by radšej objali smrtku ako ju, sa má pozrieť na zúbky záujemcom o vstup do Légie. Približne polovica ľudí ich ľutuje a modlí sa za spásu ich duší. Druhá polovica uzatvára stávky o tom, koľko ich vydrží v jej prítomnosti a koľko ich začne volať: "Mamaaaa".

[Jachyra]

Dnes opäť vládne rozruch. Vraj bol niekto prichytený pri vlámaní sa do kasární - obydlia vyznávačov Jeho. Mnoho obyvateľov si šeptá, ako tento zločinec hulákal po celej Timpánii a bránil sa zatknutiu. Nakoniec ho ale spravodlivosť Jeho dostihla. Legionári ho odvliekli do väznice. Ale čo sa s ním dialo ďalej? To nikto netuší, len sa povráva veľa zvestí. Jedno je však isté a to to, že zločinec dostal svoj trest.
Zároveň sa z chrámu Jeho rozšírili neurčité zvesti o tom, že pri Jeho mene nejakí muži prisahali vernosť a vstúpili do radov Rádu plamennej čepele. Avšak sa hovorí aj to, že sú aj takí, ktorí odmietli túto poctu.

[Jachyra]

*pred bránami mesta bola postavená nová kamenná ceduľa s ríšskymi zákonmi*


Ríšske zákony provincie Timpánia

My, Vintor Daspius z vôle Jeho miestokráľ provincie timpanijskej, dávame na vedomosť všetkým stavom urodzeným aj neurodzeným, ba aj všetkým cudzincom prichádzajúcim do našej provincie, že porušovanie nižšie uvedených zákonov bude vystavené stíhaniu a následnému trestu. Tieto zákony sú najvyššími zákonmi provincie timpaniskej a širokého okolia.
Pre obyvateľov aj cudzincov všeobecne platné jest, že čo v zákonoch nie je vyslovene uvedené ako prehrešok, jest povolené. Naproti čomu úrady provincie sa riadia vlastnými predpismi, v ktorých platí, že právo, ktoré im nie je vyhradené, jest im odopreté.
Vo vzťahoch vzájomných dbať nie je nutné len zákonov, ako hranice najkrajnejšej, ale hlavne zmyslu pre česť a etiku, ktoré nikde napísať možné nie je.


Urážka Jeho, miestokráľa či šľachty
Urážka Jeho, miestokráľa, či ktoréhokoľvek člena stavu šľachtického je považovaná za hrdelný zločin, kde trest je trestom najvyšším.

Velezrada
Za velezradu, ktorou je považovaný nepriateľský čin voči provincii timpanijskej, je trest najvyšší.

Vražda
Každému, ktorému bude preukázaný čin vraždy, alebo jeho podieľania sa na ňom, bude udelený trest najvyšší.

Černokňažníctvo a obcovanie s démonmi
Každému, ktorému bude tento čin preukázaný, bude udelený trest smrti upálením očistným prameňom Jeho.

Neúcta voči vykonávateľom poriadku alebo súdu
Za urážku, či neúctivé správanie sa voči vykonávateľom poriadku alebo súdu, bude musieť vinník zaplatiť pokutu 5000 zlatých mincí. Pri opakovaní tohto prehrešku môže táto suma narásť, alebo bude vinník umiestnený na pranier na posmech všetkým.

Krádež
Pri prvom preukázaní pokusu o krádež, alebo krádeži samotnej, bude vinník verejne zbičovaný a umiestnený na pranier. Ukradnuté veci bude odsúdený povinný vrátiť, alebo nahradiť v ich cene.
Pri druhom preukázaní pokusu o krádež, alebo krádeži samotnej, bude vinník zbičovaný väčším počtom rán, umiestnený na pranieri a bude musieť zaplatiť desaťnásobok hodnoty ukradnutej veci. V prípade, že takým majetkom odsúdený neoplýva, bude nútený si túto sumu odpracovať v trestaneckom tábore.
Pri treťom preukázaní pokusu o krádež, alebo krádeži samotnej, bude vinníkovi na čelo verejne vypálený Cejch Hanby, bude mu odťatá ruka ktorou kradol a bude musieť zaplatiť stonásobok hodnoty ukradnutej veci. Ak týmto majetkom neoplýva, bude trestom trest najvyšší.

Výtržnosti v obývanej oblasti, ničenie verejného alebo cudzieho majetku
Pokiaľ niekto bude porušovať poriadok a robiť výtržnosti v meste, alebo inej obývanej oblasti provincie timpanijskej, bude posadený do väznice na čas troch dní a bude musieť nahradiť škodu vzniknutú jeho činom.

Krvismilstvo
Vinníci, ktorí podľahnú tomuto pokušeniu, stanú pred tvárou Veľmajstra, najvyššieho kňaza Jeho, ktorý v Jeho mene rozhodne o ich osude.

Obcovanie so zvieratami
Pri preukázaní tohto činu, ktorý je v rozpore s vierou v Neho, bude vinník verejne zbičovaný a s hanbou vyhnaný z provincie timpanijskej.

Obcovanie s mužom alebo ženou na verejnosti
Pri preukázaní tohto pohoršujúceho činu budú vinníci vystavený do Klietky Hanby na dĺžku stanovenú súdom.

Tasenie zbrane v meste okrem obrany svojho života
Vinníkovi bude zabavená zbraň, ktorá prepadne v prospech koruny. Tento zákon neplatí pre šľachtu a vykonávateľov poriadku.

Kúzlenie vlastnými schopnosťami alebo pomocou iných prostriedkov
V meste a iných obývaných priľahlých oblastiach v provincii timpanijskej je zakázané používanie akýchkoľvek kúziel s výnimkou liečivých a to bez ohľadu na to, či sa kúzla upradú vlastnými schopnosťami, prostredníctvom magických predmetov alebo inými cestami.  Rovnako je zakázaný vstup do spomínaných oblastí pre bytosti už opradené kúzlami. Každý takýto sa musí najprv mágie zbaviť a až potom môže vojsť do obývaných oblastí.
Tento zákon neplatí čiastočne, alebo úplne, pre vykonávateľov poriadku a vlastníkov zakúpeného Glejtu Strážcov Tajomstiev. Podľa závažnosti jeho činu bude vinník odsúdený priamo na mieste, alebo postavený pred súd. Trest mu bude udelený podľa uváženia súdiaceho.

Odmietnutie naplnenia vyzvania vykonávateľa poriadku
Každý, kto odmietne uposlúchnuť výzvu vykonávateľa poriadku, pôjde do väznice podľa závažnosti jeho priestupku a následne súdený, ak si to okolnosti budú vyžadovať.

Vykonávanie obradov cudzích božstiev
Vykonávanie obradov takzvaných bohov, ktorí nie sú On, je možné v oblasti provincie timpanijskej len s osobným povolením Veľmajstrovým, preukázateľným Glejtom Obradu. Za porušenie tohto zákona je trestom verejné zbičovanie a potupné vyhnanie z provincie timpanijskej.
Zároveň je zakázané vykonávať obrady falošných temných bohov, menovite Shar a Lloth. Za porušenie tohto zákona je udelený trest najvyšší.


Každý, kto sa nebude riadiť týmito zákonmi, alebo ich bude porušovať, stane pred súdom a bude náležite potrestaný. Rovnako ako budú potrestané aj pokusy o vykonanie týchto činov - či už uskutočnené, alebo neuskutočnené. Podľa závažnosti zločinu môže byť trest zmiernený alebo sprísnený.


Najvyšší sudca Vintor Daspius, miestokráľ z vôle Jeho

*na konci listiny je osobná pečať miestokráľa a jeho podpis, spolu s podpismi členov rady*

Barónka Jutritia Casulius
Maršál Cero Prabo Laruvus
Poručík Equitian Fexes
Velemágyňa Laenia Vanus
Veľmajster Lucian Marcus
Vojvodkyňa Maria Tennius

[Jachyra]

*na nástenke pri hostinci a pri hlavnej bráne sa pridala podobizeň polelfa aj s jeho menom, umiestnenou pod ceduľkou s nápisom: ZLOČINCI*

"Muž tento menom Ragnarok usvedčený bol a súdený z porušení zákonov nasledujúcich:
Pokus o vraždu vykonávateľov poriadku
Neúcta voči vykonávateľom poriadku
Vlámanie a krádež
Výtržnosti v obývanej oblasti
Tasenie zbrane v meste
Kúzlenie v obývanej oblasti
Odmietnutie naplnenia vyzvania vykonávateľa poriadku
Nakoľko zistilo sa ale, že tento muž obyvateľom Efskej dediny jest a nie provincie našej, ako takému mu trestom pobudnutie vo väznici počas nasledujúcich štyroch dní bolo, spolu s piatimi ranami bičom a vyhnaním nasledujúcim z provincie Timpánia. Nech ale každému známo jest, že muž tento zakázaný vstup do provincie má, ako i vstup bránami mesta nášho. Pokiaľ by spomínaný porušil slová tieto, trestom bude mu mesiac vo väzení strávený a dvadsať rán bičom uštedrených v potupe pred obyvateľmi provincie.

Takto súdila a rozsudok vydala hajtman Kora Mirtitus. Nech je On velebený a nech je sláva miestokráľovi."

*rukopis je šikmý s ostrými linkami*

[Jachyra]

Timpánia hýri novými chýrmi. Okrem budovania mesta acronskými, ktorí prišli veľkým loďstvom priamo z cisárstva, sa v provincii deje stále niečo nové. Karavána nejakého elfského obchodníka priniesla zvesti o zničených vozoch a postrieľaných a posekaných telách ani nie tri hodiny od mesta. Vraj to bol hrozný pohľad. Šepká sa, že to je dielo púštnych nomádov, ktorým sa príchod acronov vôbec nepáči a toto je jedna z ich odplát.
Niekoľko ľudí, pobývajúcich v stanoch pred bránami tvrdilo, že videlo niekoľko Rádových bratov, ktorí vyšli plne vyzbrojení von z Timpánie. Žeby šli obhliadnuť zničenú a vypálenú karavánu? Alebo rovno pomstiť povraždených cestujúcich v mene Jeho?

[A&N s.r.o.]

Sir George ,Mistr řádu plamenné čepele, seděl - ostatně jako každé ráno - na terase hostince.
Snídal a přemýšlel o posledních zprávách, přicházejících z denní kolem lesa elfů.

Původně informace o řádění nečistých sil v podhradí temného hradu pokládal za pouzé zkazky o přepadech, ale až poslední zpráva, podaná svědkem přicházejícím z lesa elfů, ho donutila se zastavit ve svém každodenním shonu a poskládat si jednotlivé zprávy do celkového obrazu.

Vykrádání hrobů,  masakrování elfích stanovišť a znesvěcování jejich těl, hlášení o pohybu drowů...

Příliš mnoho náhod, pomyslel si rytíř a poručil si papír a lejstro aby
sepsal správu pro správce elfí vesnice, která ještě toho dne opustila Timpánii na palubě poštovní lodi.

[Michal[SK]]

Se západem slunce městem prochází nezvykle vysoký muž.
Zastavuje se až u paláce, před jednou z hlídek, která v mžiku zpozorní.
Po chvíli mlčeni, stahuje z hlavy kápi a vytahuje svitek s portrétem dívek.
“Chci se vidět s mužem  jenž vám velí.“

[Michal[SK]]

Po dlouhých dohadech s mužem se k slovu dostává samotný velitel stráži.
Stejně jako jeho muži však ani on nevkládá v něj velkou naději.
Nicméně dává mu šanci a společně tak vstupuji do útrob paláce.

Dlouho se nic nemění, až po chvíli ticha, zaznívá palácem křik velitele.
První rána a zvuk lámajícího se dřeva vystřídá druhá.
Zvuk oceli a tříštícího se kamene zní všemi kouty paláce.
Vychází jediný muž a hlídka jen uctivě pokyvuje, když spatří svého velitele.

"Rozsekl ho vejpul."
Šeptá jeden druhému
“O co, že ho rozsekl?!“

Výraz velitele však nic nenapoví.
Uběhne několik hodin, když je vysoký muž spatřen opět.
Ačkoli nevychází z paláce stoji před ním a naproti mu spěchá stejný muž, jenž s ním do něj vstoupil.

"O co že ho rozsekne?!"
“Ted nebo nikdy!“
Zní šepot.

Jen co muž popadá dech následuje dlouhá rozprava která pro nikoho nepřináší to v co doufal.
Velitel záhy rudne vzteky a zamítá žádost muže jenž stůj, co stůj trvá na jediném.
Ponechává dva mladé životy ve hře a pod hrozbou zatčení vykazuje muže z města.

[Lubko]

*Danton sedí na náměstí a užívá si pohled do fontány a rozjímá proč jej ON poslal do Timpanie. Sedí jen chvilku když v tom uvidí dva muže jenž se dohadují nad osudem muže který chtěl pomoci. Jde o ten případ únosu dcer místokrále to je Dantonovi jasné a už ví proč má být v Timpanii, ON si umí vše zařídit tak jak chce a vede kroky svých služebníků.*

*Po dlouhém vyjednávání ve vězení se konečně posunujeme dále, konečně nacházíme vodítko kde dcery mohou být.*

*Muž jenž by měl být hrdinou odchází zapomenut z města, přesně tak jak si přál.*

[Michal[SK]]

V písečném městě je poslední dny opravdu rušno, ze všech koutu ostrova se zbíhají dobrodruzi, ženy a muži v blyštící se zbroji, lidé,elfové, pulčici, trpaslici, i ty nejpodivnější individua.
Staví své stany podél hradeb a někteří dokonce před opuštěnými domy města.
Hned pote berou útokem místní putyku.

Podobně rušno je však i v místních kasárnách.
Pravě tam je pravidelně k viděni sám velitel, chvílemi nervózně přešlapujíc na místě a zas pochodujíc sem a tam.

//Kdo bude mít zájem, neděle večer

[Ash]

Uprostřed města se ze stínů zjevila postava v modrých šatech a zářící holí.
"Dobrý den, paní Elu", ozval se hlas strážného za jejími zády. "Co vás sem přivádí?"
Čarodějka kývla hlavou na pozdrav, rozhlédla se a jen s klidem pronesla: "Zvědavost, zvědavost důstojníku".

Po krátké obchůzce města narazila na kasárny plné světla a ruchu.
"Tak problémy s lupiči?", diví se čarodějka.
"Ráda vás na vaši výpravě doprovodím, budu tady ve smluvený čas veliteli", s klidem pronesla a zmizela ve stínech.

[Michal[SK]]

Už tak rušné město zažilo uplynulé noci nevídané události.
Pod rouškem noci se brána města otevřela a z města se jako první vytratila skupina dobrodruhu.
Neznámo proč až dlouho pote se stejným směrem vydala početná jednotka rytířů.

Ti jenž vyhlíželi jejich návratu byli svědky příchodu několika postav od hlavy k patě pokrytých krví.
Bojem znavené dobrodruhy doprovázelo do města i několik mužů místo krále.
K velkému překvapeni, jedna z žen a jeden z mužů drželi v náručí i k smrti vyděšené holčičky.
Okamžitě zamířili do hostince U pečínky, kde se brzo seběhlo mnoho zvědavců.

Tam jak tvrdí svědci, byli vidění naposled.
Mnozí ze štamgastů si však šuškají o podivném rozhovoru, ba dokonce hadce s poručíkem stráži.

Už příští den dorazil do města posel z Elfí vesnice s pozvánkou pro samotného místo krále.
Podle dopisu jsou jeho dcery v pořádku a je o ně víc než dobře postaráno.
Budou však předány pouze do rukou jejich otce, který je tímhle zván k návštěvě Elfí vsi.

[A&N s.r.o.]

Ve všeobecné vědomí vešla zpráva o zničení tábora banditů, který se ještě nedávno nalézal za starodávnými pyramidami.
Očití svědkové hovoří o tom, že těla lupičů ponecháná osoudu jsou rozeseta po celém, bývalém táboře. Někteří se obávají, že pokud nebudou těla náležitě pohřbena, mohou se v budoucnu duše pobitých banditů vrátit, aby škodili všem, kteří půjdou kolem...